Život Prešova
online
online
Reakcia MZVaEZ SR na dnešné vyjadrenia poslanca NR SR Mikuláša Dzurindu
07.12.2013 Bratislava
MZVaEZ SR dnes s údivom zaregistrovalo slová poslanca SDKÚ-DS a bývalého ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky na margo šetrenia a rezortu diplomacie, ktoré predniesol v NR SR. Pán poslanec kritizoval niektoré konkrétne kroky, ku ktorým sme sa v minulosti už niekoľkokrát vyjadrili, napriek tomu považujeme za potrebné uviesť veci na pravú mieru a pripomenúť zásadné skutočnosti.
1/ Ad. otvorenie veľvyslanectva v Macedónsku, ktoré sme podľa M. Dzurindu doteraz pokrývali z Belehradu: Zastupiteľský úrad v Skopje funguje už od roku 2009. Neotvorili sme teda nový zastupiteľský úrad, ako to tvrdí pán poslanec, ale aktuálne došlo len k zmene na poste vedúceho zastupiteľského úradu. M. Dzurinda viedol rezort diplomacie v rokoch 2010 až 2012, čiže v čase, keď už ZÚ Skopje už fungoval. Preto je na mieste otázka, ako to, že bývalý minister nevie takú elementárnu vec. Buď to svedčí o jeho nezáujme o rezort zahraničia alebo o nekompetentnosti.
2/ Ad. veľvyslanectvo v Gruzínsku: Pôjde o zastúpenie v počte jeden vyslaný zástupca MZVaEZ SR, ktorý bude navyše sídliť v priestoroch Európskej delegácie v Tbilisi. Pripomíname, že v prípade Gruzínska, rovnako ako Macedónska a Moldavska ide o krajiny, ktoré sú súčasťou zahraničnopolitických priorít SR, čiže o štáty západného Balkánu, resp. krajiny začlenené do Východného partnerstva, pričom tieto priority nikdy nespochybňovala ani samotná SDKÚ-DS.
3/ Ad. veľvyslanectvo v Moldavsku: M. Dzurinda nevidí dôvod otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove, nakoľko „vízovú agendu nám vybavujú v Kišiňove Maďari“. To je argument, ktorým sa máme hrdiť?! Pán poslanec Dzurinda opomenul, že Moldavsko patrí medzi krajiny, ktoré spadajú pod naše zahraničnopolitické priority a to aj z pohľadu našej oficiálnej rozvojovej pomoci. Nemožno pritom dosť dobre presadzovať zahraničnopolitické priority, ak v krajinách, ktorých sa týkajú, nebudeme fyzicky prítomní. Otvorenie zastupiteľského úradu v Kišiňove je prirodzeným vyústením vývoja v našich bilaterálnych vzťahoch, ako aj v krajine samotnej. Naše aktivity sa rozrástli do takej miery, že ich manažovanie zo susednej krajiny bez priamej prítomnosti sa čoraz viac ukazovalo ako nemožné. Ako príklad možno uviesť dohľad nad smerovaním a použitím rozvojovej pomoci. Pripomíname, že keď M. Dzurinda navštívil Moldavsko v roku 2011 ako minister zahraničných vecí, jedným zo záverov jeho návštevy bola potreba otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove v r. 2012. Následne bývalé vedenie MZV SR schválilo 1. decembra 2011 Správu o stave siete zastupiteľských úradov v roku 2011, v ktorej explicitne uvádza, že je potrebné otvoriť zastupiteľské úrady ako v Gruzínsku, tak aj v Moldavsku. V spomínanom dokumente sa píše:
„Vzhľadom na angažovanosť SR v Moldavsku, aktívne zdieľanie skúseností z transformačných procesov a približovania k EÚ pretrváva záujem zriadiť ZÚ v Kišineve v roku 2012. Výkon konzulárnej agendy by bol naďalej zabezpečený cez Spoločné vízové centrum (ZÚ Maďarska). SR je jedinou krajinou V4, ktorá nemá v Moldavku zastupiteľský úrad. Súčasné pokrývanie zo ZÚ Bukurešť nie je dostatočné. Moldavsko je prioritná krajina slovenskej ODA a SR tam realizuje mnoho projektov. Rozvoj vzťahov s touto krajinou prispeje k napĺňaniu cieľov zahraničnej politiky SR. Moldavsko je najúspešnejšou krajinou projektu Východného partnerstva a pro-európska vládna koalícia úspešne zavádza reformy a liberalizáciu ekonomického prostredia. Krajina má rastúci potenciál pre slovenské podnikateľské subjekty a možnosti zintenzívnenia ekonomickej spolupráce a obchodnej výmeny. Zriadenie ZÚ SR by prispelo aj k zvýšeniu možnosti ochrany záujmov občanov SR a podnikateľských subjektov v danom teritóriu.Otvorenou otázkou ostáva diplomatické pokrývanie štátov južného Kaukazu (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko), v súčasnosti zabezpečené formou priakreditácie (ZÚ Moskva, ZÚ Ankara). Vzhľadom na význam regiónu z hľadiska politického, bezpečnostného a ekonomického pretrváva záujem zriadiť v roku 2013 ZÚ v Tbilisi s pôsobnosťou pre Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko. Región má pre SR význam v kontexte možnej diverzifikácie surovinových zdrojov. Ide o tradičných obchodných partnerov SR. Všetky tri štáty sú súčasťou Východného partnerstva EÚ, ktoré patrí k prioritám zahraničnej politiky SR. Otvorením ZÚ v Kišineve a ZÚ v Tbilisi by sa výrazne posilnilo priame pokrytie krajín Východného partnerstva.“
4/ Ad. Výstavba administratívnej budovy na Pražskej ulici: M. Dzurinda považuje výstavbu administratívnej budovy na Pražskej ulici za krajný luxus s tým, že v „súčasnej budove je priestoru habadej“. Keby sa ako minister bol býval aspoň raz prešiel po tejto budove zistil by, že nenájde čo i len jedinú voľnú stoličku a budova kapacitne pre potreby rezortu nestačí. Ak to teda nestihol v čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, tak ho pozývame teraz, ako člena Zahraničného výboru NR SR, nech príde, prejde sa po budove a nájde aspoň jeden neobsadený priestor a voľnú stoličku. Navyše považujeme za potrebné zdôrazniť, že výstavba administratívnej budovy na Pražskej ulici je investíciou do šetrenia. Za šesť rokov totiž ministerstvo ušetrí investičné prostriedky, ktoré musí platiť za prenájom tých priestorov, v ktorých dnes sedia útvary MZVaEZ SR, s ktorých presťahovaním do nových priestorov na Pražskej ulici sa počíta.
Pripomíname, že výstavbu budovy na Pražskej ulici schválila vláda svojim uznesením v roku 2008 a je naďalej platné. O zbúraní bývalej budovy na tomto pozemku rozhodlo bývalé vedenie MZV SR za M. Dzurindu v roku 2011, pričom na tieto práce už bolo vynaložených 100 000 eur. Ako je všeobecne známe, aj v roku 2011 bola na Slovensku kríza a na mieste je teda otázka, načo dalo potom vedenie MZV SR budovu zbúrať, ak považuje výstavbu novej za krajný luxus?!
Odporúčame preto pánovi poslancovi Dzurindovi, aby sa zaoberal reálnymi otázkami, a nie umelo vyfabulovanými problémami.
Tlačový odbor
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
1/ Ad. otvorenie veľvyslanectva v Macedónsku, ktoré sme podľa M. Dzurindu doteraz pokrývali z Belehradu: Zastupiteľský úrad v Skopje funguje už od roku 2009. Neotvorili sme teda nový zastupiteľský úrad, ako to tvrdí pán poslanec, ale aktuálne došlo len k zmene na poste vedúceho zastupiteľského úradu. M. Dzurinda viedol rezort diplomacie v rokoch 2010 až 2012, čiže v čase, keď už ZÚ Skopje už fungoval. Preto je na mieste otázka, ako to, že bývalý minister nevie takú elementárnu vec. Buď to svedčí o jeho nezáujme o rezort zahraničia alebo o nekompetentnosti.
2/ Ad. veľvyslanectvo v Gruzínsku: Pôjde o zastúpenie v počte jeden vyslaný zástupca MZVaEZ SR, ktorý bude navyše sídliť v priestoroch Európskej delegácie v Tbilisi. Pripomíname, že v prípade Gruzínska, rovnako ako Macedónska a Moldavska ide o krajiny, ktoré sú súčasťou zahraničnopolitických priorít SR, čiže o štáty západného Balkánu, resp. krajiny začlenené do Východného partnerstva, pričom tieto priority nikdy nespochybňovala ani samotná SDKÚ-DS.
3/ Ad. veľvyslanectvo v Moldavsku: M. Dzurinda nevidí dôvod otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove, nakoľko „vízovú agendu nám vybavujú v Kišiňove Maďari“. To je argument, ktorým sa máme hrdiť?! Pán poslanec Dzurinda opomenul, že Moldavsko patrí medzi krajiny, ktoré spadajú pod naše zahraničnopolitické priority a to aj z pohľadu našej oficiálnej rozvojovej pomoci. Nemožno pritom dosť dobre presadzovať zahraničnopolitické priority, ak v krajinách, ktorých sa týkajú, nebudeme fyzicky prítomní. Otvorenie zastupiteľského úradu v Kišiňove je prirodzeným vyústením vývoja v našich bilaterálnych vzťahoch, ako aj v krajine samotnej. Naše aktivity sa rozrástli do takej miery, že ich manažovanie zo susednej krajiny bez priamej prítomnosti sa čoraz viac ukazovalo ako nemožné. Ako príklad možno uviesť dohľad nad smerovaním a použitím rozvojovej pomoci. Pripomíname, že keď M. Dzurinda navštívil Moldavsko v roku 2011 ako minister zahraničných vecí, jedným zo záverov jeho návštevy bola potreba otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove v r. 2012. Následne bývalé vedenie MZV SR schválilo 1. decembra 2011 Správu o stave siete zastupiteľských úradov v roku 2011, v ktorej explicitne uvádza, že je potrebné otvoriť zastupiteľské úrady ako v Gruzínsku, tak aj v Moldavsku. V spomínanom dokumente sa píše:
„Vzhľadom na angažovanosť SR v Moldavsku, aktívne zdieľanie skúseností z transformačných procesov a približovania k EÚ pretrváva záujem zriadiť ZÚ v Kišineve v roku 2012. Výkon konzulárnej agendy by bol naďalej zabezpečený cez Spoločné vízové centrum (ZÚ Maďarska). SR je jedinou krajinou V4, ktorá nemá v Moldavku zastupiteľský úrad. Súčasné pokrývanie zo ZÚ Bukurešť nie je dostatočné. Moldavsko je prioritná krajina slovenskej ODA a SR tam realizuje mnoho projektov. Rozvoj vzťahov s touto krajinou prispeje k napĺňaniu cieľov zahraničnej politiky SR. Moldavsko je najúspešnejšou krajinou projektu Východného partnerstva a pro-európska vládna koalícia úspešne zavádza reformy a liberalizáciu ekonomického prostredia. Krajina má rastúci potenciál pre slovenské podnikateľské subjekty a možnosti zintenzívnenia ekonomickej spolupráce a obchodnej výmeny. Zriadenie ZÚ SR by prispelo aj k zvýšeniu možnosti ochrany záujmov občanov SR a podnikateľských subjektov v danom teritóriu.Otvorenou otázkou ostáva diplomatické pokrývanie štátov južného Kaukazu (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko), v súčasnosti zabezpečené formou priakreditácie (ZÚ Moskva, ZÚ Ankara). Vzhľadom na význam regiónu z hľadiska politického, bezpečnostného a ekonomického pretrváva záujem zriadiť v roku 2013 ZÚ v Tbilisi s pôsobnosťou pre Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko. Región má pre SR význam v kontexte možnej diverzifikácie surovinových zdrojov. Ide o tradičných obchodných partnerov SR. Všetky tri štáty sú súčasťou Východného partnerstva EÚ, ktoré patrí k prioritám zahraničnej politiky SR. Otvorením ZÚ v Kišineve a ZÚ v Tbilisi by sa výrazne posilnilo priame pokrytie krajín Východného partnerstva.“
4/ Ad. Výstavba administratívnej budovy na Pražskej ulici: M. Dzurinda považuje výstavbu administratívnej budovy na Pražskej ulici za krajný luxus s tým, že v „súčasnej budove je priestoru habadej“. Keby sa ako minister bol býval aspoň raz prešiel po tejto budove zistil by, že nenájde čo i len jedinú voľnú stoličku a budova kapacitne pre potreby rezortu nestačí. Ak to teda nestihol v čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, tak ho pozývame teraz, ako člena Zahraničného výboru NR SR, nech príde, prejde sa po budove a nájde aspoň jeden neobsadený priestor a voľnú stoličku. Navyše považujeme za potrebné zdôrazniť, že výstavba administratívnej budovy na Pražskej ulici je investíciou do šetrenia. Za šesť rokov totiž ministerstvo ušetrí investičné prostriedky, ktoré musí platiť za prenájom tých priestorov, v ktorých dnes sedia útvary MZVaEZ SR, s ktorých presťahovaním do nových priestorov na Pražskej ulici sa počíta.
Pripomíname, že výstavbu budovy na Pražskej ulici schválila vláda svojim uznesením v roku 2008 a je naďalej platné. O zbúraní bývalej budovy na tomto pozemku rozhodlo bývalé vedenie MZV SR za M. Dzurindu v roku 2011, pričom na tieto práce už bolo vynaložených 100 000 eur. Ako je všeobecne známe, aj v roku 2011 bola na Slovensku kríza a na mieste je teda otázka, načo dalo potom vedenie MZV SR budovu zbúrať, ak považuje výstavbu novej za krajný luxus?!
Odporúčame preto pánovi poslancovi Dzurindovi, aby sa zaoberal reálnymi otázkami, a nie umelo vyfabulovanými problémami.
Tlačový odbor
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
0
www.ZIVOTPO.sk
